Združenie euroskeptikov EUnie.sk

Tak už sú tu. Prvé lastovičky, oznamujúce príchod...bohužiaľ nie jari, ale harmonizácie priamych daní (rozumej zvyšovania nižších individuálnych sadzieb na jednotnú vysokú) v budúcej rozšírenej Európskej únii.
Tému rozbehol nemecký kancelár Gerhard Schröder kritikou „nízkych“ daní z príjmu právnickych osôb v pristupujúcich krajinách.V utorok sa pripojil i švédsky premiér Goran Persson, keď za „neakceptovateľné“ označil nižšie sadzby dane z príjmov majetnejších fyzických osôb v Poľsku či Estónsku.

Podľa Schrödera by sa nízke dane z príjmov právnických osôb v strednej a východnej Európe mohli stať problémovým bodom pri budúcich rokovaniach o regionálnej podpore v Európskej únii. "Je tu určitý vývoj, o ktorom budeme musieť s novými členmi v budúcnosti diskutovať kriticky," povedal a pripomenul, že priemerná miera daní z príjmov právnických osôb v 10 budúcich nových členských krajinách EÚ je pod hranicou 20 %, kým priemer v súčasných krajinách predstavuje viac ako 30 %.

Dôvodom pre kancelárov náhly záujem o daňové systémy chudobnejších východných priateľov je okrem blížiaceho sa rokovania o novom rozpočtovom rámci na roky 2007-2013 (kde bude hlavnou spornou otázkou financovanie regionálnej pomoci) aj znepokojenie voličov nad hromadným presunom firiem smerom na východ, za lacnejším robotníkom a menej pažravou vládou. Keď odchodom hrozia už aj giganti, ako napr. firma Siemens (vo Švédsku Ericsson), politik už naozaj musí niečo spraviť alebo minimálne povedať.

A tak sa pionier tretej cesty Schröder pustil do boja. Minulý týždeň obvinil šéfa asociácie podnikateľov z "nepatriotizmu". Ten totiž naznačil, že firmy by sa mali aktívne snažiť znižovať náklady, čiže presunúť výrobu do východnej Európy. Klasický prípad. Politik sa namiesto hľadania príčiny problému (ktorou je v prípade Nemecka vďaka množstvu regulácii, silným odborom a vysokým daniam firmy dusiace podnikateľské prostredie) snaží potlačiť jeho symptómy, popr. nájsť externých vinníkov. Už len čakám na vládou platené televízne spoty vyzývajúce k bojkotu výrobkov presťahovaných firiem, či básniace o tom, ako všetci milujú produkty Made in Germany. Externí vinníci boli taktiež lokalizovaní. Sú nimi vlády pristupujúcich krajín, ktoré sa opovážili zaviesť nižšie priame dane ako majú „veľkí chlapci“ EÚ (občas nazývaní aj motor či jadro Európy). Čin v sociálnodemokratickom vnímaní sveta priam neslýchaný. Nie že by politici na východe boli osvietení, či nadpriemerne vzdelaní. Dôvod je prozaickejší. Pristupujúce krajiny sú chudobné ako kostolné myši a ich voliči a politici pochopili, že jedným z najúčinnejších spôsobov, ako dotiahnuť bohatstvo produkujúci kapitál, je znížiť dane. O negatívnej korelácii medzi výškou daní a dlhodobým hospodárskym rastom určite niečo počul už aj Schröder. Navrhnúť však radikálne zníženie daní súdruhom z SPD by sa rovnalo politickej samovražde. Preto je jednoduchšie nízke dane zatrhnúť ostatným. Veď existencia inej vlády, ktorá vyžije aj z polovičnej dane, akú beriem ja, je iba obrazom mojej neschopnosti.

Smer a logiku celej budúcej argumentácie v oblasti harmonizácie priamych daní naznačil výrok iného predstaviteľa nemeckej vlády pred minulotýždňovým summitom EÚ v Bruseli: "Nemali by sme sa dostať do situácie daňovej konkurencie, ktorá by zasiahla daňové príjmy, potrebné na pomoc novým členom vyrovnať sa súčasným členom EÚ."
Voľne by sa to dalo preložiť asi takto: “Ak nezvýšite dane vy, budeme nutení znížiť tie naše, a preto vám potom nebudeme mocť platiť dotácie, ktoré sú vašou jedinou možnosťou, ako prestať trieť biedu.“
Táto vyhrážka bude určite v politických kruhoch pristupujúcich krajín veľmi účinná. Politici (a ich kamaráti, profesionálni písači projektov) sa na dotácie totiž tešia ako decko na Vianoce. Nič to však nemení na perverznosti takejto argumentácie. Odrobinky z rozpočtu bohatších európskych krajín nám životnú úroveň dlhodobo nezvýšia. Jedine kapitál, ktorý umožní zvýšenie produktivity našej práce, predstavuje cestu k tučnejšej peňaženke a exotickým dovolenkám. A keďže sme 40 rokov konzumovali ten vlastný, musíme teraz prilákať nejakým spôsobom cudzí. Modré oči na to nestačia.

Jednou z proklamovaných hodnôt EÚ je solidarita medzi štátmi únie. Posledné výroky naznačujú, ako toto slovo chápu v Bruseli. Situácia, v ktorej sa nachádzajú pristupujúce krajiny, pripomína žobráka, ktorý sa učí chytať ryby. Keď sa mu konečne začína dariť a nejakú tu rybu uloví, ostatní rybári dostanú strach, že sa o jazero budú musieť deliť s ďalším konkurentom. A namiesto toho, aby si opravili svoje deravé siete a začali chytať efektívnejšie, sa mu začnú vyhrážať, že ak s tým fušovaním do rybačky neprestane, ich dobrosrdečnosti bude koniec a do žobráckeho klobúka mu už nehodia ani groš.
Tak to je solidarita podľa štandardov EÚ.

Článok bol v upravenej forme uverejnený v týždenníku Domino fórum 14/2004 dňa 7.4.2004.